Pripomienky k zákonu o pôžičkách pre študentov vysokých škôl.

  Pripomienky k  zákonu o pôžičkách pre študentov vysokých škôl         Vzhľadom k tomu, že jednoznačne odmietam priebeh transformácie Študentského pôžičkového fondu v duchu, ako bol predložený aj po mnohých zmenách v pripomienkovom medzirezortnom konaní, v LRV a vláde SR predkladám Vám pripomienky a návrh na zmeny, ktoré by sa mohli uskutočniť počas schvaľovania v parlamente. Mnohé paragrafové znenia sú zbytočné, celý priebeh „správcovstva“ je náročný na pracovné sily (na strane správcu, študenta, ale aj príslušnej školy), zbytočne nákladový z dôvodu štátnej byrokracie (až šikany študenta – klienta). Ako jedinú správnu formu transformácie, ak už k nej musí prísť (i keď je paradox, že všetci vo vláde hovoria, že „štát je najhorší vlastník“, súčasný fond, ako neštátny, účelový, ktorý pracuje osem rokov so ziskom, sa bude zoštátňovať) navrhujem transformáciu na akciovú spoločnosť s jediným vlastníkom, ktorým je štát – Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Tým by sa odstránil komplikovaný systém správcovstva fondu, ktorým má byť podľa dôvodovej správy nezisková organizácia (treba novelizovať aj tento zákon, pretože v zákone o neziskových organizáciách nie je vo všeobecných prospešných službách poskytovanie pôžičiek), komplikovaný systém novelizácie zákona o rozpočtových pravidlách v nadväznosti na ministerstvo a Štátnu pokladnicu. Vzhľadom na zložitosť tohto systému, najmä rozpočtovania a zúčtovania sa nebudem orientovať týmto smerom, pripomienky a návrhy orientujem len k predloženému návrhu zákona, ktorý bol schválený vládou SR. § 1 – „... na krytie nákladov spojených s platením školného podľa osobitného predpisu ¹⁾ “ toto ustanovenie sa nemôže vzťahovať na študentov, žiadateľov o pôžičku študujúcich na zahraničných vysokých školách.   Odôvodnenie: Predpokladám, že osobitný predpis bude stanovovať výšku školného na slovenských vysokých školách. Treba potom toto ustanovenie doplniť aj o možnosť a výšku pôžičky študentov študujúcich na zahraničných vysokých školách.  § 4 ods. 4 – nevidím podstatu správcu fondu a „ustanovenie o výške a spôsobe poukazovania úhrady za správu fondu.“ Ak bude správca len „fiktívny“, veď v nadväznosti na § 17 ods. 2 na ktorého prislúchajú všetky práva po povinnosti z pôvodného Študentského pôžičkového fondu, výkon všetkých prác bude vykonávať v plnom rozsahu tím pracovníkov ŠPF a už netreba v zmluve o správe ustanovenie o spôsobe poukazovania úhrady za správu fondu. Zamestnanci budú pracovať za mzdy, ktoré bude refundovať ministerstvo v rámci nákladov na správu fondu podľa § 4 ods. 8.   § 4 ods. 5 – navrhujem vypustiť, pretože ak ministerstvo jednostranne vypovie zmluvu o správe fondu (organizácii založenej štátom) musí byť správca ako nezisková organizácia zrušená podľa § 14 zákona č. 213/1997 a vykonaná likvidácia (§17 cit. zákona) pretože bude mať majetok – viď § 17 ods. 2 písm. d (na prvého správcu ...), a až likvidačný zostatok (ak bude) môže byť prevedený na inú neziskovú organizáciu alebo nadáciu (§17 ods. 3 cit. zákona).  § 4 ods. 9 – nie je jasné, komu dozorná rada prislúcha – zriaďovateľovi alebo správcovi. Paragraf 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 213/1997 o neziskových organizáciách určuje, že štatút obsahuje určitý počet členov správnej rady a dozornej rady.  Ak by navrhovateľ zákona uvažoval s dozornou radou zriaďovateľa, navrhujem toto ustanovenie vypustiť, pretože nemá opodstatnenie, túto funkciu vykonáva dozorná rada správcu.   § 4 ods. 10 až 13 v prípade, že dozorná rada prislúcha zriaďovateľovi, taktiež odporúčam vypustiť.   § 6 ods. 4 – odporúčam vypustiť a ak treba, tak navrhujem: „Správca osobné údaje žiadateľa spracováva v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.   Odôvodnenie: navrhované ustanovenie striktne stanovuje, že „... len na účel poskytovania študentských pôžičiek.“ V akademickom roku 2003/2004 ŠPF riešil ručenie pôžičky z dôvodu prípadnej smrti a trvalých následkov úrazu žiadateľa poistnou zmluvou v rámci skupinového poistenia s poisťovňou. Žiadateľ je poistený podpísaním zmluvy o pôžičke, kde je uvedený odstavec o poistení a v bode 8/ je zároveň prehlásenie žiadateľa (dlžníka) takto: „ Dlžník súhlasí s poskytnutím osobných údajov tretím osobám s ktorými fond spolupracuje (poisťovni) v rozsahu a spôsobom obvyklým.“  § 6 ods. 5 – navrhujem vypustiť v prvej vete „... spolu s návrhom zmluvy“.    Odôvodnenie: ak navrhovateľ tým myslí spôsob úročenia (pevná, pohyblivá, zvýšená-dodatočná z dôvodu, že nemá ručiteľa), toto uvedie v žiadosti o pôžičku, kde bude na to vytvorené príslušné oddelenie na vpísanie. Pod návrhom zmluvy si žiadateľ môže zmyslieť akékoľvek svoje návrhy a podmienky a bolo by potrebné s každým žiadateľom individuálne rokovanie, čo by pri počte 140 – 150 tis. študentov (aj deklarovaných len 30 – 50 tis. študentov) pre správcu nezvládnuteľné. Okrem iného táto podmienka nie je uvedená v § 6 ods. 6 pre študentov, žiadateľov, ktorí študujú na zahraničných vysokých školách.   § 6 ods. 6 – „... a potvrdenie o výške školného.“  Len na vysvetlenie a posúdenie skutočného prípadu: študent študujúci na zahraničnej vysokej škole (v Anglicku) podľa sociálnych podmienok rodiny žijúcej na Slovensku podľa predpisov školy školné nebude platiť. Pritom ostatné náklady súvisiace so štúdiom ho budú stáť cca 16 tis. Sk mesačne. Podľa navrhovaného znenia však pôžičku nemôže dostať, pretože škola mu dá potvrdenie o výške školného 0.   § 6 ods. 7 – navrhujem vypusti, je to zbytočná informácia.  § 6 ods. 9 – navrhujem ponechať takto: „Správca prevedie objem finančných prostriedkov zodpovedajúcich poskytnutým pôžičkám na účet vysokej školy; to neplatí, ak ide o zahraničnú vysokú školu. Správca po zaplatení finančných prostriedkov doručí doklad o ich zaplatení študentovi vysokej školy.“  Odôvodnenie: vynechané „.. vo dvoch rovnakých splátkach a termínoch podľa osobitného predpisu.“ Nie je problém správcovi poukázať objem finančných prostriedkov na vysoké školy aj v dvoch splátkach, ale ide o oznamovaciu povinnosť správcu študentovi – dva krát by musel oznámiť doporučenou poštou študentovi, že peniaze boli na úhradu školného poukázané. Len pre zaujímavosť – len poštovné doporučenou poštou stojí v súčasnej dobe 20,- Sk + obálka a list s oznamom cca 4,- Sk nehovoriac o ďalších nákladoch súvisiacich s individuálnym záznamom o výške časti školného (každá fakulta, odbor bude mať určenú výšku školného inú) s balením, odvozom na poštu pri 150 tis. študentov poberajúcich pôžičku jednorázový oznam bude stáť viac ako 3,5 milióna Sk ! Táto istá suma by stála pri druhom ozname, pritom nehovoriac už o potrebe zvýšiť počet zamestnancov ekonomického odd. fakulty (školy), aby toto rozúčtovanie mohli vykonať 2x.  V druhej vete navrhujem vynechať“ „bezodkladne“, čo znamená ihneď. Ak si zoberieme do úvahy fakt, že zmluvy sa uzavierajú do 31.1. nasledujúceho roka, po tomto termíne má správca oveľa viac práce ako s oznamovaním o úhrade školného. Ide najmä o doúčtovanie úrokov, odsúhlasenie zmluvných podmienok (najmä z dôvodu štúdia, ktoré majú vplyv na splatnosť a výšku úroku) v nadväznosti na spracovanie a zaslanie výpisu z účtu k 31.12. kal. roka.   § 7 ods. 1 písm. a) – navrhujem doplniť: číslo účtu veriteľa, na ktoré bude treba pôžičku splácať.   Odôvodnenie: neviem, ako navrhovateľ zákona uvažuje, či to má byť číslo účtu ministerstva, alebo správcu. Predpokladám, že by to malo byť správcu, ktorý v určitom dohodnutom termíne bude v súlade so zákonom o Štátnej pokladnici peniaze zúčtovávať (ide tu o odsúhlasenie splátok). A s číslom účtu tu treba rátať od začiatku, aby si dlžník uvedomil povinnosť splátok, ale aj pre prípady, že chce splatiť dlh počas štúdia a predčasne v súlade s § 11 ods. 7.   § 7 ods. 1 a) pod čís. 5 – navrhujem vypustiť „rodné priezvisko,“ a tiež vypustiť „adresa“   Odôvodnenie: toto sa v bežnej praxi nepoužíva. Je nepochopiteľné, aby napr. 150 tis. študentov v prvom roku poskytovania pôžičiek (v každom ďalšom sa zvyšuje počet o študentov prvých ročníkov) vedelo napr. trvalé bydlisko štatutárneho zástupcu.   § 7 ods. 1 b) navrhujem doplniť o: „číslo účtu“žiadateľa o pôžičku, ktorý študuje na zahraničnej vysokej škole, na ktorý mu má byť poukázaná pôžička (zásadne len účet založený v Slovenskej republike),   navrhujem doplniť o: „predpokladaný termín skončenia štúdia“.   Odôvodnenie: je jednoznačné, že musí byť dohodnutý v zmluve aj spôsob poukázania finančných prostriedkov – v prospech koho t. j. pre príslušnú vysokú školu, fakultu v prípade slovenských vysokých škôl, v prípade štúdia na zahraničných vysokých školách číslo účtu študenta v bankách v SR, na ktorý mu správca pôžičku poukáže.  Doplniť „predpokladaný termín skončenia štúdia“ – vychádzam zo súčasného stavu – správca bude mať čiastočný predpoklad, kedy sa mu peniaze začnú vracať a v druhom prípade by to odbúralo byrokratický systém § 10 ods. 5 navrhovaného zákona, podľa ktorého má študent možnosť požiadať o určenie nulovej mesačnej splátky z dôvodu pokračovania v štúdiu v nasledujúcom akademickom roku.   § 7 ods. 3 písm. g) – navrhujem vypustiť  § 7 ods. 3 písm. – ďalšie poradové) – doplniť o možnosť zábezpeky pôžičky v rámci skupinového poistenia   Zdôvodnenie: viď v § 9 ods. 8, kde je popísaný spôsob poistenia   § 8 ods. 1 – v tomto ustanovení sa znovu nehovorí o možnej výške pôžičky pre študenta študujúceho na zahraničnej vysokej škole. Treba ho doplniť! Nakoniec, vypustil by som aj „... a to najviac vo výške trojnásobku základu určeného podľa osobitného predpisu. ¹⁾ “ Toto doplnenie nemá v zákone význam, ak je už predným v ustanovení napísané „... do výšku skutočného školného, ktoré podľa osobitného predpisu ¹⁾ určila vysoká škola pre príslušný študijný program a na príslušný akademický rok,...“.   § 8 ods. 2 – navrhujem vypustiť: „Žiadateľovi možno spolu poskytnúť pôžičku najviac vo výške tridsaťnásobku základu určeného podľa osobitného predpisu ⁷⁾ pre akademický rok, v ktorom sa žiadosť o poskytnutie pôžičky alebo dodatočného zvýšenia pôžičky posudzuje.“   Navrhujem ponechať len vetu: „Žiadateľovi možno pôžičku alebo dodatočné zvýšenie pôžičky poskytnúť najviac počas desiatich akademických rokov. Výška pôžičky za toto obdobie je vo výške súčtu školného v daných akademických rokoch, v ktorých žiadateľ študoval.“ Slovo „Jednému“ v druhej vete je neopodstatnené, pretože hovoríme stále v jednotnom čísle o žiadateľovi, tzn. že o jednom.   § 9 – Celý systém úročenia je veľmi náročný, nie je zabezpečený predpoklad pevnej úrokovej sadzby do konca splatnosti, pričom žiadateľ, študent až do splatenia pôžičky berie na seba riziko, že sa od začiatku úročenia, až do splatenia pôžičky môže úroková sadzba na celý dlh neúmerne zvýšiť. Zosúladenie zmlúv a ich dodatkov v rámci zmien úrokových sadzieb je nielen pracovne náročný, ale aj finančne (každoročné oznámenie dlžníkovi o zmene pohyblivej úrokovej sadzby, čo treba robiť dodatkom k zmluve o pôžičke – treba vždy rátať náklady rovnajúce sa cene doporučenej zásielky + obálka, list x počet zmien u príslušných klientov). Preto, ak navrhovateľovi zákona vyhovuje aj „pevná“ úroková sadzba (študent si môže vybrať medzi pevnou a pohyblivou), tak predpokladám, že „pevná“ úroková sadzba by mohla byť určená podľa odhadu vývoja úrokových sadzieb (čo ak si všetci študenti vyberú typ „pevnej“ úrokovej sadzby?).   Ak by ani tento dôvod nezavážil a celé paragrafové znenie sa nezmení, navrhujem upraviť text navrhovaného zákona nasledovne:   § 9 ods. 1 – navrhujem zmeniť: „Úroková sadzba pre pôžičky sa určuje na základe nákladov podľa dlhodobých predpokladov štátu na získanie finančných prostriedkov.“   § 9 ods. 3 – navrhujem zmeniť: „Pevnú úrokovú sadzbu možno zmeniť na pohyblivú len so súhlasom oboch zmluvných strán. Pevná úroková sadzba sa mení na pohyblivú uplynutím dohodnutej doby splatnosti.“   § 9 ods. 4 - podotýkam, že zmena pohyblivej úrokovej sadzby sa musí oznámiť dlžníkovi, uzavrieť dodatok zmluvy (ak má pohyblivú úrokovú sadzbu, teda každý rok). Určenie v o všeobecných obchodných podmienkach nepostačuje, pretože študent sa zaväzuje v 1. zmluve o pôžičke k určitej úrokovej sadzbe.  § 9 ods. 5 – navrhujem vypustiť – nemá odôvodnenie, prečo tam toto paragrafové znenie ponechať.   § 9 ods. 6 – navrhujem zmeniť celý odstavec takto: Dlžníkovi, ktorý nemá ručiteľa spĺňajúceho podmienky ustanovené týmto zákonom, sa zvyšuje úroková sadzba o dodatočnú úrokovú sadzbu určenú vo všeobecných obchodných podmienkach. Vo všeobecných obchodných podmienkach možno určiť aj iné spôsoby zabezpečenia pohľadávky; v takom prípade sa uplatní úroková sadzba poskytnutia pôžičky ako s ručením ručiteľa.   Pripomienka: upozorňujem, že ručenie nehnuteľnosťou, alebo iným spôsobom by pri objeme pôžičky a jej dodatočného zvýšenia nebolo opodstatnené. Celý systém by sa veľmi predražil – napr. ak by potreboval študent pôžičku napr. vo výške 10 tis. Sk (vo výške školného) a chcel by ručiť nehnuteľnosťou, musí mať nehnuteľnosť úradne ohodnotenú, spísať notársku zápisnicu, vykonať ťarchu v katastri nehnuteľností a poplatky za tieto výkony by boli oveľa vyššie ako pôžička.  § 9 ods. 7 – navrhujem zmeniť celý odstavec takto: Dlžník, ktorý pri uzavieraní zmluvy o pôžičke nemal ručiteľa, ale v období splatnosti získal ručiteľa alebo iný spôsob zabezpečenia pohľadávky podľa ods. 6, uzavrie sa dodatok zmluvy o zmene úrokovej sadzby pôžičky.   § 9 ods. 8 – navrhujem zmeniť celý odstavec takto:Ručiteľom môže byť občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky do veku 50 rokov vrátane, ktorý v čase ručenia má pracovný pomer a zabezpečený zdroj príjmu pracovnou činnosťou.  Zdôvodnenie: výraz „iný pravidelný zdroj príjmu“ sú aj invalidní, starobní dôchodci, tí, ktorí trvalo ošetrujú starších, resp. mentálne postihnutých členov domácností a pod. Zároveň podotýkam, že vek je tiež dôležitý – štúdium trvá 5 – 7 rokov (rozloženie ročníkov z dôvodu absolvovania rôznych študijných programov v zahraničí, materskej dovolenky a ďalších dôvodov), splatnosť pôžičky „minimálne 10 rokov“ (§ 4 ods. 6 písm. b/), prípadne roky splnenia podmienok na určenie nulovej mesačnej splátky (§ 10 ods. 5), ktorá sa neráta do doby splatnosti - môže sa stať, že pôžičku splatí za 20 a viac rokov a to už v čase splatenia bude mať ručiteľ viac ako 70 rokov. Taktiež upozorňujem, že ak bude študent čerpať pôžičku počas desiatich akademických rokov a štatút určí len jedného ručiteľa na pôžičku (samozrejme aj pri dodatočnom zvýšení, ktoré sa bude robiť formou dodatku k zmluve o pôžičke musí byť uvedený vždy aj ručiteľ) bude mať až 10 ručiteľov, v prípade ručenia dvoma ručiteľmi až 20 možných ručiteľov. V súčasnej dobe ŠPF v tomto akad. roku riešil otázku ručiteľov tak (do ak. r. 2002/2003 mal dvoch ručiteľov a teda v niektorých prípadoch až 12 ručiteľov, ak poberal študent pôžičku počas šiestich akad. rokov), že žiadateľ má iba jedného ručiteľa a druhou „istotou“ je skupinové poistenie so životnou poisťovňou pre prípad smrti a trvalých následkov úrazu (podpísaním zmluvy o pôžičke zároveň uzaviera študent zmluvu o poistení). V tomto prípade je lepšia možnosť nájsť aspoň jedného ručiteľa (je veľmi obtiažne nájsť ručiteľa, pretože aj ručiteľ z pohľadu komerčnej banky ak ručiteľ požiada o úver, považuje sa za klienta s horšou bonitou a teda vyššou úrokovou sadzbou), pretože už ručí len pre prípad, ak by dlžník úmyselne pôžičku nechcel splácať. Preto navrhujem, aby k ods. 8 bol pripísaný navrhnutý text:  Ručenie pre prípad smrti a trvalých následkov úrazu sa bude riešiť prostredníctvom životnej poisťovne už podpisom zmluvy alebo dodatku zmluvy o pôžičke.  Odôvodnenie: je to veľmi vhodný spôsob poistenia a zabezpečenia návratnosti finančných zdrojov – práve táto veková kategória nie je poistená – rodičia spravidla poistia dieťa pri narodení do 18 rokov veku, peniaze potom použijú napr. aj na štúdium a druhá fáza poistenia u mladého človeka nastáva až po založení rodiny. Tu treba však rátať s naviac pôžičkou o časť poistného, ktorá sa pripíše na ťarchu účtu dlžníka (v súčasnej dobe vyššie spomínané poistenie je 3,5 promile z poistnej sumy ročne (t. j. z 10 tis. dlhu 35,- Sk za rok) v násobku zostatku dlhu, pretože je to najjednoduchšia forma ako zabezpečiť návratnosť vzhľadom na množstvo žiadateľov, aj poistného.   Podotýkam, že mnohým možno bude vyhovovať aj pôžička so zvýšenou-dodatočnou úrokovou sadzbou (bez ručiteľa), pretože už predom uvažuje, že odíde pracovať do iného štátu a je predpoklad, že napr. za 20 – 100 tis. Sk pôžičky ho správca (so súhlasom ministerstva a Ministerstva financií SR – viď § 14) nebude hľadať Interpolom. Týmto môže štát prísť o dosť vysokú finančnú čiastku.  § 9 ods. 9 – môže zostať, ale toto ustanovenie má vplyv len na jednu skutočnosť – ak zomrie ručiteľ.  § 10 ods. 3 – len pripomínam, že znovu náročný systém – dodatku zmluvy s každým študentom, dlžníkom pri zmene úrokovej sadzby a tým i lehoty splatnosti. Predpokladám, že ak by sa určila jednotná pevná úroková sadzba, štát by na toto nedoplatil, pretože náklady so všetkými zmenami, doplnkami budú drahšie ako rozdiel úrokovej sadzby medzi nákupnou cenou štátom a predajom študentovi.  § 10 ods. 4 – dtto ako v predchádzajúcom odstavci. Pritom pripomínam, že toľko rôznych dodatkov (a to musí byť dodatok k zmluve aj podpísaný – s úradne overeným podpisom, t. j. vždy na strane správcu 20,- Sk poštovné + obálka, list, nerátam prácu pri balení a skladaní za jedného klienta – t. j. vždy 150 tis. a viac a na strane študenta, kedy overený podpis dodatku stojí 70,- Sk + poštovné, obálka, list, tak celkom cca 100,- Sk). Okrem toho ešte treba vykonať zmeny v databáze, založiť dodatky k zmluve do spisu klienta, zníži sa počet zakladačov v jednom šanóne z 10 – 12 kusov (klientov) na 5 – 6, čím sa zvýši náročnosť na skladové a archívne priestory atď. atď. Pritom nikde v zákone nie je riešené, ako postupovať v prípade, že nebude dodatok k zmluve podpísaný a vrátený.  § 10 ods. 5 – uvedené dátumy sú zavádzajúce a už vôbec nie logické. Prečo by študent mal požiadať počas štúdia každý rok o nulovú mesačnú splátku pôžičky, ak je predpoklad, že bude študentom aj v nasledujúcom akademickom roku. Oznamovacia povinnosť by mala byť zakotvená paragrafovým znením zákona. Podotýkam, že v čase do 30 júna je skúškové obdobie, príprava a odchod na rôzne, najmä zahraničné brigády (cca do 15.10.), takže študent nebude mať ani myseľ, aby niečo správcovi oznamoval. Spôsob, ako to urobiť je uvedený v „odôvodnení“ pri § 7. A ako má postupovať správca, ak študent o určenie nulovej mesačnej splátky z dôvodu pokračovania v štúdiu v nasledujúcom akademickom roku nepožiada? Znamená to, že bude musieť splácať pôžičku (do 1. novembra musí preukázať správcovi, že splnil podmienky na určenie nulovej mesačnej splátky) od 1. októbra daného akad. roka zvýšené aj o sankcie určené v zmysle všeobecných obchodných podmienok?  § 10 ods. 6 – je určitým podvodom verejnosti, ako sa tento paragraf interpretuje, vysvetľuje zo strany zákonodarcu. Tvrdí, že ak sa dostane dlžník (už absolvent VŠ) do situácie, že nebude môcť splácať pôžičku, môže požiadať o zníženie splátky. Áno, môže. Ale pozrite si na čísla! Príklad: ak dlžník do 30.6. bežného roka preukáže správcovi výšku svojho zdaniteľného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok a požiada na obdobie od 1. októbra do 30. septembra nasledujúceho roka o mesačnú splátku nižšiu, ako je bežná mesačná splátka, je správca fondu povinný určiť mu mesačnú splátku ... (ďalej sú uvedené podmienky rozdielu. V praktickom živote to znamená tak, že ak absolvent VŠ skončí štúdium napr. v mesiaci január bežného roka (to sú už bežné termíny niektorých fakúlt, väčšina fakúlt končí v máji, júni bežného roka) pôžičku musí od 1. októbra kal. roka splácať (dovtedy má nulový základ splátok na základe žiadosti k 30.6.predchádzajúceho roka ako študent) až do 30. septembra nasledujúceho roka napriek tomu, že bude napr. nezamestnaný, na materskej dovolenke, rodičovskom príspevku, vojenskej základnej, náhradnej a civilnej službe a až potom sa na neho vzťahuje nižšia mesačná splátka o ktorú požiada. To už možno bude pracovať a uvedenú nižšiu splátku nebude potrebovať.Preto navrhujem prepracovať uvedený odstavec tak, aby naozaj v čase potreby, keď nebude absolvent zamestnaný, bude vykonávať iné činnosti zo zákona (napr. vojenská služba), v záujme štátu (materská dovolenka a počas poberania rodičovského príspevku) mu bola upravená mesačná splátka len na základe predloženia dokladu príslušného úradu.   § 10 ods. 7 – dtto   § 10 ods. 8 – dtto  § 10 ods. 9 – navrhujem vypustiť, pretože je len samozrejmé, že ak sa zníži mesačná splátka, tak sa zvýši zostatok dlhu a tým je vyšší i úrok za príslušné obdobie. Celý text nie je vysvetľujúci, ale zavádzajúci.  § 11 ods. 2 – navrhujem vypustiť druhú vetu „Pri určovaní splatnosti dodatočného zvýšenia pôžičky sa postupuje primerane.“ Navrhujem doplniť: „Tu platí zásada, že do lehoty splatnosti sa nezapočítava doba nulovej mesačnej splátky (§ 11 ods. 3).“   § 11 ods. 5 – navrhujem zmeniť a doplniť: „ ... žiadať zaplatenie celého zostatku dlhu vrátane úrokov, poplatkov a náhrad.   Odôvodnenie: pri súdnom konaní, napriek tomu, že v zmluve je napísané, že veriteľ je oprávnený k istine pripisovať úroky, poplatky a náhrady, súd navrhovateľovi nevyhovel, pretože v zmluve nebolo uvedené, že je aj povinný dlžník uvedené zaplatiť.  § 11 ods. 6 – navrhujem zmeniť a doplniť: „Zostatok dlhu vrátane úrokov, poplatkov a náhrad pôžičky sa úročí od začiatku omeškania ...“  Odôvodnenie: „Nezaplatená časť pôžičky“ by znamenala napr. len jedna splátka napr. 300,- Sk. Znamenalo by to, že by sa zvýšila úroková sadzba len na túto nezaplatenú sumu, čo by sa napr. pri omeškaní povedzme troch dní vôbec neoplatilo účtovať. Banková prax je taká, že sa sankčne úročí celý zostatok dlhu – veď to je pokuta za porušenie zmluvných podmienok.   § 12 ods. 1 – 6 navrhujem úplne zrušiť. Prevzatie dlhu iným dlžníkom sa rieši v praxi ich vzájomnými zmluvami a podmienkami, ktoré veriteľa (správcu študentskej pôžičky) nemusia zaujímať. Veriteľa zaujíma len to, či v prospech účtu dlžníka sa splátka vykonáva.   § 12 ods. 7 – dtto platí aj pre vyhlásenie vládneho programu. Ak vláda SR niečo vyhlási, stanoví pre dané skupiny podmienky v zvláštnom predpise, výnose a pod., ktorý sa už má naplniť (nie určovať podmienky v zákone o študentských pôžičkách).  § 12 ods. 8 – dtto – je „smiešne“, aby zákon o študentských pôžičkách nariaďoval, čo má vládny program obsahovať.   Odôvodnenie k obom odst. (7 a 8) – predpokladám, že ak príde k situácii, že vláda rozhodne o potrebe vyhlásenia vládneho programu pre občanov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, vyhlási nezáväzne na zákone o študentských pôžičkách podmienky programu a s uvedenými občanmi uzavrie zmluvu s tým, že ak občan, ktorí spadá do danej skupiny bude plniť vládou stanovené podmienky, za neho vláda bude splácať pôžičku. Ale to je len vecou zase občana a vlády SR (vládneho programu), nie záležitosťou správcu (viď tiež zdôvodnenie k § 12 prevzatie dlhu iným dlžníkom).   § 13 ods. 2 písm. a) – doplniť aj údaje o ručiteľovi.    Odôvodnenie: Dodatok k zmluve je akoby nová zmluva o pôžičke a tak ako som vyššie spomínal, môže sa meniť ručiteľ každý rok.   § 13 ods. 2 písm. b) – navrhujem doplniť takto: „výšku dodatočného zvýšenia pôžičky a celkovú výšku poskytovanej pôžičky vrátane pôžičiek z predchádzajúcich rokov.“    § 13 ods. 2 písm. c) a d) – zmluva o pôžičke sa uzaviera do 31.1. nasled. roka – znamená to, že od septembra kal. roka sa klientovi bude zasielať ďalší dodatok o úrokovej sadzbe (do 15.9. sa vyhlasuje pre daný akad. rok nová úroková sadzba, ktorou sa priemeruje úroková sadzba predchádzajúcich rokov), s tým sa určuje aj nový termín splatnosti. Toto je ďalší nepremyslený krok a zbytočne veľmi nákladný (časovo, pracne, finančne).   § 13 ods. 2 písm. e) – navrhujem vypustiť.  Odôvodnenie: podmienky dodatočného čerpania zvýšenia pôžičky sú uvedené v prvej zmluve o pôžičke a jednoznačne len na úhradu školného. Môže sa stať, že študent študujúci na zahraničnej vysokej škole, ktorému správca posiela pôžičku na účet v banke, zmení číslo účtu.  § 13 ods. 4 – navrhujem vypustiť.  Odôvodnenie: je predpoklad, že počas štúdia, ak riadne študuje bude mať vždy nulovú mesačnú splátku a k takémuto prípadu nepríde. Alebo aj naopak, že pomerne veľa študentov do 30. júna kal. roka nepožiada o nulovú mesačnú splátku z vyššie uvedených dôvodov, nezačne pôžičku splácať (dostane upomienku a sankcie) a potom bude veľmi zložité selektovanie pri priznávaní pôžičky (kontrola každého jedného pri plnení si svojich povinností). Toto by pre správcu bola dosť „tvrdá práca“.  § 13 ods. 5 – navrhujem uvedený model neuplatňovať – vypustiť.  Odôvodnenie: navrhujem, aby pevná úroková sadzba bola dodržaná počas celého obdobia čerpania a splatnosti.  § 14 – navrhujem vypustiť.  Odôvodnenie: je smiešne, aby správca pri vymáhaní pohľadávky od dlžníka, prípadne ručiteľov musel mať súhlas ministerstiev. Má byť v moci správcu, aby riadnou súdnou cestou zabezpečil vymáhanie dlhu, prípadne exekúciou. Môj názor, je to zbytočné zaťažovanie ministerstiev bezvýznamnou problematikou, predlžuje to obdobie podania návrhu na vymáhanie súdom, zbytočná korešpondencia atď.   § 16 – samozrejme, že s týmto návrhom nesúhlasím, pretože súčasný stav považujem za dostačujúci, prijateľný ako pre študentov, tak aj pre zainteresované ministerstvá.   § 17 – dtto    § 18 – dtto   Pripomínam, že navrhovaný zákon nerieši možnosť požiadať o pôžičku počas akademického roka. Sú prípady, že žiadateľ z rôznych dôvodov pokračuje v štúdiu až letným semestrom a bude potrebovať pôžičku na zaplatenie školného na toto obdobie. Nakoniec, aj na súkromných vysokých školách sa akademický rok delí na trísemestre, ktoré začínajú napr. aj 1. januárom.